# Nový život na Islande - Cesta okolo Islandu za päť dní - 2. časť

Autor: Jana Vitos | 24.6.2020 o 17:49 | Karma článku: 4,32 | Prečítané:  432x

Prvú časť článku o našej ceste nájdeš na tomto linku : https://vitos.blog.sme.sk/c/535273/novy-zivot-na-islande-cesta-okolo-islandu-za-pat-dni-1-cast.html

Z východu Islandu sme vyrazili priamo za naj prírodnými vychytávkami juhu. Južná časť Islandu je turistami najnavštevovanejšia. Náchádzajú sa tam totiž pozoruhodné prírodné úkazy, ktoré sú vzdialené pomerne blízko od hlavného letiska. Návštevník ostrova teda môže svoje prvé tour absolvovať už v deň príletu. 

Podľa môjho názoru však práve táto časť krajiny nepredstavuje ten pravý Island. Nie kvôli tomu, že by sme tam nenašli nádherné prírodne skvosty, práve naopak, ale kvôli počtu už spomínaných turistov, ktorých stretnete na každej zastávke nespočetné množstvo. Vytráca sa tak nepoškvrnenosť a magickosť konkrétnych miest. O tejto skutočnosti sme netušili, kým sme sami túto cestu neabsolvovali. Ak túžite zažiť ozajstný živelný Island, určite vám odporúčam navštíviť západné fjordy. Tejto časti sa neskôr povenujem v osobitnom blogu. Na tieto fjordy sa vždy s nadšením vraciame. 

Neodmysliteľne veľké plus pre juh Islandu je, že je to oblasť, kde sa nachádza väčšina ľadovcov ktoré Island má. Najväčší ľadovec Vatnajökull (vatn - voda,jökull - ľadovec) zaberá 8% z celkovej rozlohy ostrova. Od neho sa potom rozpínajú viaceré ľadovcové jazyky, ktoré majú svoje konkrétne pomenovania. 

Ako prvú sme navštívili ľadovcovú zátoku Jökullsárlón. takéto zátoky vznikajú na miestach, kde sa ľad odtrháva od veľkého ľadovca a postupne sa topí. Pre nás to bol nesmierny zážitok, vidieť takéto obrovské mrazivé kusy ľadu. No zároveň je to možno aj zamysleniahodné. Prečo takéto zátoky vznikajú.

A teraz jedna z mojich obľúbených fotiek z tejto cesty. O domácich je známe, že im začína byť zima až keď my ostatní už na sebe máme štyri svetre a bundu. Pripomínam, že túto cestu sme absolvovali v lete. Takže sa zrejme pán sprievodca prispôsobil svojim outfitom. :-) 

V tejto a jej podobných ľadovcových zátokách, si môžu turisti kúpiť lístky na čln a takýto nadšený Mich Buchannon (*hrdina seriálu Pobrežná hliadka) vás rád posprevádza pomedzi tieto ľadovcové skvosty.

Posledné dva dni cesty nám počasie veľmi neprialo. Neslnili sme sa v slenčných lúčoch síce ani dni predtým, no tentokrát sa k nízkym teplotám pridal aj neutíchajúci dážď. Počasie na Islande je možné odkontrolovať maximálne dva dni dopredu. To sa totiž rapídne mení nielen každý deň, ale aj každú hodinu počas dňa. Ako zvyknú islanďania podotknúť - nepáči sa ti počasie? počkaj 5 minút, to sa zmení. :-) 

My sme sa už dopredu snažili vyzbrojiť každým druhom oblečenia. Teda, vo veľkej miere tam patrilo to nepremokavé. A musím povedať, že nikdy som nebola vďačnejšia za kvalitné oblečenie ako vtedy. Ak sa niekedy rozhodnete navštíviť túto krajinu, rozhodne by som nešetrila na kvalite oblečenia. Niečo, čo vám vietor neperfúkne a voda nepremočí je tu naozaj na nezaplatenie. Ak spomeniem aj konkrétne tipy - hľadajte si nepremokavé oblečenie minimálne od označenia vodného stĺpca 8000. Vodný stĺpec na turistickom oblečení vám pomôže sa zorientovať, do akého silného dažďa je určené. A takisto netreba zabúdať na impregnáciu topánok a na nepremokavý stan, minimálne s vodným stĺpcom 10 000. V lete sa vám zíde mať stan obohatený aj o možnosť nočného zatemnenia vo vnútri, keďže je tu svetlo aj počas noci, ľuďom ktorí niesú zvyknutí, by sa mohlo nepríjemne ponocovať. 

My sme mali  dva druhy nepremokavého oblečenia s vodným stĺpcom 10 000, no napriek tomu nám aj toto veľmi dobré oblečenie po čase začalo vlhnúť. Dalo sa to zrejme očakávať, pretože lialo bez prestávky a nato je zrejme každé oblečenie prikrátke.

Na Islande mám okrem iného rada, že ma dokáže stále niečím novým uchvátiť. Tento kaňon si ma napriek upršanému počasiu naplno získal. No to som ešte netušila že nás čaká ešte niečo fascinujúcejšie. 

Skaftafell - národný park, ktorý je od roku 2008 súčasťou ešte väčšieho národného parku Vatnajökull. V jednom bode tohto parku, kde sa cesty rozdeľujú, si môžete vybrať trasu podľa vašich časových možností, smerom k vodopádu  Svartifoss, alebo k ľadovcu Skaftafell. U nás vyhral ľadovec. Vodopád si musíme naplánovať na najbližšiu cestu! 

Na mňa tento ľadovec veľmi silno zapôsobil, možno aj vďaka tajomnej hmle, ktorá ho celý v rôznych útvaroch obkolesovala. Zaumienili sme si, že pri najbližšej príležitosti sa pokúsime na tento ľadovec vyliezť. Samozrejme so sprievodcom. Takéto ,,hiking tours" ponúka skoro každé turistické centrum, ktoré sa zgrupuje okolo ľadovcov v tejto krajine. 

Náš päť dňový stanovací výlet sa blížil ku koncu. A tak trochu aj naše nervy :D Poslednú noc sme totiž museli stráviť na hoteli. Stále bez prestania pršalo a my sme hľadali najbližšie miesto na stanovanie. Na Islande je zakázané stanovať kdekoľvek v prírode. Musíte sa zdržiavať len v miestach nato určených. Na najbližšom takomto stanovišti však nebolo miesto a my sme boli už trochu dosť premočení a zúfalí. Tak sme len tak za pochodu vyhľadali na mape nejaký hotel ktorý bude po ceste, urobili sme si rezerváciu a na prekvapenie pani recepečnej sme už o desať minút čakali pri dverách. 

Ale, nepripravené akcie sú niekedy tie naj. Tak aj my sme si dokonalo oddýchli v teplej posteli a ráno sme vyštartovali dokončiť naše posledné naplánované zastávky. 

A to nie len tak hocijaké!

Táto časť, ktorá bola pred nami, je pre turistov známa aj ako,,Golden circle" alebo tiež ,,Zlatý okruh" . Je to totiž naozaj taký okruh prírodných krás, ktoré vačšinou turisti absolvujú hneď po prílete, keďže je to vzdialené len niekoľko kilometrov. Celý okruh zaberá nejakých 230 kilometrov, takže ho dokážu prejsť aj turisti, ktorí majú Island iba ako prechodnú zastávku na ceste do Spojených štátov, či Grónska a naopak. 

Začali sme veľmi známou ľudovo povedanou ,,čiernou plážou" , vo svete známou ako ,,Black sand beach" . Originálny názov tejto pláže je Reynisfjara. Je to naozaj pláž s čiernym pieskom. No nie pieskom ako ho poznáme. Sú to skôr malé čierne kamienky. 

Každoročne túto pláž navštívia tisícky turistov a je skoro nemožné byť na tejto pláži sám. My sme mali šťastie, keďže sme sem dorazili veľmi skoro ráno, bolo tam len zopár ranostajov. Toto miesto je však známe aj jej nie veľmi veselou súčasťou - každoročne táto pláž pohltí niekoľko turistov vo vlnách. Pri vstupe na toto miesto je množstvo upozornení o silných a hlavne nepredvídateľných vlnách, ktoré niekedy siahajú aj do polovice pláže. Turisti však veľmi radi toto upozornenie ignorujú a prechádzajú sa pri burácajúcej vode. Na túto nedbanlivosť už nepríjemne doplatil nejeden návštevník. 

K majestátnym vodopádom Islandu neodmysliteľne patrí aj Skógafoss - cieľ našej ďalšej zastávky. Tento vodopád má šírku až 25 metrov a výšku 60 metrov. Legenda spomína prvého z vikingskýchosadníkov v tejto oblasti ktorý sa volal Þrasi Þórólfsson , ktorý ukryl v jaskyni za vodpádom poklad. Prsteň z tohto pokladu je zachovaný v múzeu v Skógare. Na tomto mieste tiež začína dlhá, veľmi obľúbená turistická trasa nazvaná  Fimmvörðuháls. Táto niekoľkodňová túra vás zavedie medzi ľadovce Eyjafjallajökull a Mýrdalsjökull a pokračuje do nádherného Þórsmörku.  

Každý z vodopádov v tejto krajine vyzerá úplne inak v letné mesiace a inak v zimné. Oplatí sa preto absolvovať cestu k nim aj dvakrát :-) 

Naše posledné dve zastávky boli pri ďalšom vodopáde  - Gullfoss a v národnom parku Þingvellir. 

Vodopád Gulffos je jedným z najnavštevovanejších na Islande, prevažne vďaka jeho ľahkej dostupnosti. Skladá sa z dvoch na seba nadväzujúcich vodopádov, z ktorých prvý meria 10 metrov a druhý 22 metrov na výšku. Voda ním prúdi vysokou rýchlosťou, v jarných mesiacoch kedy sa sneh začína topiť je to až 2000 m3 , čo ho určuje za najmohutnejší vodopád v Európe.

 

Predtým, ako sme sa pustili na záverečnú cestu domov sme sa zastavili v národnom parku Þingvellir. V tejto oblasti vznikol prvý európsky parlament a na základe toho, v roku 1928, bola táto oblasť vyhlásená za prvý islandský národný park, aby sa zachovali zvyšky sídla parlamentu.

Toto miesto je známe najmä tým, že sa tu stretávajú dve tektonické dosky a to Severoamerická a Euroázijská. My sme mali možnosť sa symbolicky prejsť medzi týmito dvoma doskami. No ozajstné tektonické dosky sú ukryté v oceáne, pomedzi ktoré majú turisti možnosť zaplávať si, po zaplatení školeného sprievodcu. 

No a nás čakalo posledných 180 kilometrov domov. Za päť dní sme prešli 1380 km, usušili sme veľké množstvo šiat, zjedli sme všetky možné pochutiny ktoré je možné uvariť v jednom hrnci na ohni a pevne rozhodnutí absolvovať ďalšie a ďalšie takéto výlety sme dorazili opäť domov na západnú časť Islandu, kde žijeme. 

Naše auto bolo už tiež veľmi šťastné, že sme doma :D

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Cesta k slušnej koalícii

Ak si Matovič predstavuje, že lepší štát vybuduje tak, ako nám to tento týždeň previedol, tak je buď génius alebo blázon.


Už ste čítali?