— Čo nebude pripevenené, to odfúkne — true story

Autor: Jana Vitos | 3.4.2020 o 19:21 | Karma článku: 3,79 | Prečítané:  643x

Tento článok nadväzuje na môj posledný článok, ktorý si môžete prečítať tu:https://vitos.blog.sme.sk/c/532120/novy-zivot-na-islande.html

A tak sme konečne dorazili. Plní očakávania, stresu a únavy sme sme sa stretli s pani, ktorá nám pomohla s prácou a ubytovaním. Bol už podvečer, no keďže bolo leto, tma stále nikde.Ak ste o tom počuli len legendy, tak to niesú legendy a naozaj je tu pol roka tma, a pol roka svetlo. Nejakú chvíľu sme si nato museli zvykať. Ale teraz?! teraz si nato ešte stále zvykáme :-) a niekedy nám to už dokonca ani nevadí. (čo nemôžu povedať moje kvety na okne) :-)

Prvé dni, kedy nám pomaly dochádzalo kde sme, sme zakaždým po práci, plní očakávania vybehli von a začali skúmať terén. Nachystaní na chladné a vlhké počasie sme sa naobliekali do nepremokavých šiat, obalili sa čiapkami a zimnými topánkami a vyrazili. 

 

Smiešne bolo, že počasie bolo super! A ďalší deň zas, a aj celý september. Čo sme sa neskôr dozvedeli od domácich, že takáto krásna ,,jeseň" tu už dávno nebola.

No my zahraniční, sme ju prežili v otepľovačkách a punčochách :D

A keďže sme prehnaní kávičkari, na našich potulkách sme do rebríčka nových objavov nekompromisne zaradili aj nájdenie nejakej kaviarničky. No v mestečku s počtom obyvateľov 1149 sme niečo ako kaviarničku nenašli. 

No zato sme našli informačné centrum - veľmi frekventovaná budovka po celom Islande -  kde podávali kávu! to bol náš cieľ.

Pri postupnom zoznamovaní sa s týmto ,,centrom západu" sme zisťovali, že si budeme musieť dávať menšie ciele ako nájsť kaviareň :-) a začať myslieť trochu viac ,,nature". 

Mestečko sa volá Stykkishólmur a nečudujte sa, ak máte problém s jeho vyslovením. Prvé týždne sme to aj my komolili jednaradosť. No a v tomto komplikovano vysloviteľnom mestečku, nie len že nemáte kaviarničku, no my rozmaznané deti z krajín (ne)obmedzených možností sme si tu zrazu nemohli kúpiť ani žiadne oblečenie! makeup! tvaroh! papriku! baterky! a ak sme aj niečo zohnali tak v počte kusov jeden - jeden druh kávy, jeden druh dezodorantu, asi dva druhy zubnej pasty + zubnej kefky, donedávana predávali v potravinách aj núdzové ponožky a spodné prádlo, no aj to už vymenili za sušené ryby. (och to som napísala aké dlhé súvetie) :D

A o debaty bolo v meste postarané :D 

-Kde si majú ľudia teraz kupovať ponožky?!-

Zistila som, že islanďania majú veľa smiešnych problémov :D

A že my vlastne tiež :D

a tak sme si museli zvyknúť. vlastne nemuseli. ale chceli.  

Vám už nelezie na nervy, keď máte v nejakom obchoďáku na výber 50 druhov kečupov? sladký, ostrý, jemný, taká značka, hentaká značka, na opekačku, s vysokým obsahom paradajok, bez konzervantov, poľský, nemecký, bio, heinz (ten je hádam na celom svete) :D

Mne to liezlo na nervy, a teraz je môj jediný problém s kečupom či nám už nedošiel a musím ho ísť kúpiť. 

Toľko mini expresná spoznávačka mesta. A inak to čo mám v nadpise. To tu v zime hlásia v počasí. 

,,Všetko čo máte vonku si pripevnite, lebo by vám to mohlo uletieť."  - k tomu len - Manžel raz išiel vyniesť smeti, sáčok dal predo dvere, a kým sa obul, sáčok bol preč. Dodnes naňho myslíme, či sa netúla niekde smutný a sám. (sáčok, nie manžel) :D

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

A prečo len predavačky, súdruhovia?

Buďme radi, že nás nebudú kontrolovať, či sa venujeme rodinnému životu.


Už ste čítali?